Milý denníček 5.8.2014

Aoj!

Mám pocit, že si konečne aspoň troška užívam leto. To ale samozrejme od zajtra končí, začínam ťahať opäť v Kauflande. :( Aaach, jooo. No tak či tak, som si posledné dni čo to "odletovala" ako sa patrí. Vo štvrtok som bola v kine na skvelej komédii Sex Tape. Panééčkuu, také výbuchy smiechu som v kine asi ešte ani nezažila. Kino v našom meste si pre dámy pripravilo aj takú menšiu sprievodnú akciu. Welcome drink. kávička a bezplatné maľovanie kozmetikou Mary Kay. Na líčenie sa čakalo rady, takže sme sa "uskromnili" len na tú kávu a víno. Bola to príjemná dámska jazda- ja, Iwka a Tančiči (pozdravujeeem :D ). Povedali sme si, že určite tento mesiac dáme ešte repete. Mne tečú slinky na Expendables 3. Však hrajú tam moje dve lásky-  Silvester a Arnie, to proste musím vidieť!  



Štvrtok vystriedal piatok. Takže hneď ako som si odcvičila v posilke chrbát a ramená sa moje myšlienky obracali úplne iným smerom. Namiesto dumania nad tým "koľko si naložím železa", som bola nútená rozmýšľať typickým ženským rozumom "čo si sakra naložím na seba" :D Chválabohu posledné nákupy ma zachránili. Takže ráno tréning, potom domov, pobaliť si jedlo, oblečenie, a šup naspäť do fitka odrobiť si zmenu. V pláne bolo dostať do krvi aspoň ako také promile alkoholu, takže väčšinu času v práci som aj tak strávila dohodovaním sa "čo pijeme", dígi bohu za facebook  a wifi :D
Dvaja fest dobríí ( a sú ... jedným slovom: "wrrrrr" ) makači z nášho fitka sa stavili, kto má väčšie tehly. Pred mesiacom sa teda obaja pustili do rysovania. Porazený kúpil víťazovi sedemdecku vína. Samozrejme víťazi boli obaja a vína si navzájom podarovali :) Zaujímavé, aký je rozdiel medzi ženskými a pánskymi priateľstvami, že? Nakoniec, vínka otvorili už vo fitku, ponúkli každého kto tam bol. Avšak bolo už krátko pred záverečnou tak okrem mňa tam boli iba ďalší 5, z toho 2 tí kamaráti. No a z tých zvyšných nemohli 2 piť lebo boli na aute, jedna pani si predsta len s nami dala to víno. Nakoniec sme si väčšinu vína rozliali my traja na pulte za barom :D Tak asi viete ako veselo sa mi zatváralo fitko.
S dobrou náladou som sa teda vybrala už do vedľajšieho Liptovského Mikuláša. Mňa, Iwku, jej frajera Jerryho (nikdy nepochopím zmysel tejto prezývky) a Tančiči (akože Táňa :) ) odviezol môj brat na aute. Osobne som nemala dôvod ísť do Mikuláša, no hrala tam Iwkina obľúbená kapela Medial Banana (slovenské reagge), tak sme sa vybrali s ňou. Nakoniec sme ju nechali nech si koncert užije spolu s frajerom. Ja a Tánička sme radšej išli "na kávu", v bare čašníčka neprichádzala, tak sme sa na to vykašľali, využili sme ticho okolo nás a pustili sme sa do rozprávania. Však sme sa nevideli toľko týždňov, ba aj mesiacov!
Po koncerte sme sa streli na železničnej stanici, tam sme stiahli zvyšok vodky. Bola som rada, že o ubudnutie sa už postarala Iwka s frajerom, mne sa každým glgom vracala späť. Radšej som potom pomohla Táničke s jej vínkom. Ľutovala som, že som si mala radšej kúpiť a ja to vínko. Tvrdé mi už prestalo "chutiť" (nikdy mi ani nechutilo, no aspoň som bola schopná to piť).
Vlakom sme sa o 2 ráno doviezli späť do RK. Tu sme cca do 4 ráno vypaľovali parket diskotéky. Domov som šla pešo s Iwkou a Jerrym, ktorému som mala chuť v niektorých chvíľach vybiť osmičky. Je to chalan z Oravy, to znamená všetko vie, všade bol, len on má pravdu, len jeho život bije, len on má problémy.... proste brrr... nemám takéto typy rada ... (nič proti Oravakávom, ale doposiaľ, každého koho poznám spĺňa charakteristiku "premúdrelých" Oravákov :D ... ale mám ich rada, sú to dobrí a šikovní ľudia)
No a včera som sa konečne vybrala na nejakú tú mini cyklotúru. Neviem koľko to bolo km, ale šla som od môjho domu na Klačne na Podsuchú k chate Bodega. Cesta tam a späť mi trvala necelé 2 hodiny. Ja som si príjemne pred spaním unavila, vypotila a načerpala energiu z okolitých hôr. Niečo podobné zažívam, keď si idem zabehať. Netrápi ma nič iné, len striedam nohy, nechám čas voľne plynúť. Len šľapať do pedálov a ísť. Mnohí prívrženci fitness kardio odcudzujú. Aj ja som bola niekedy taká. I napriek tomu, že som od 14 rokov behávala, začala som odcudzovať bežcov. Lebo beh je pre "slabochov" praví chlapi chodia do posilky. Díki Bohu som sa však spamätala, samú seba som presviedčala, že ja kardio nepotrebujem... ale k môjmu milovanému behu som sa vrátila, a to i napriek tomu, že ťahala objemovky. Jednoducho je to moja pilulka proti depresiám. A chorí človek predca potrebuje lieky však?  Niekedy sa nechám veľmi ľahko ovplyvniť, to je nezdravé, to sa má cvičiť, to sa má jesť vtedy, to vtedy, takto to vo svete funguje, toto je pravda, takto sa to robí... V minulosti to bolo časté, no nikdy si nič nevyčítam, musela som si to odžiť. Na ceste hľadania vlastného "ja" to tak chodí. Človek zahne do uličky, potom však zistí že na jej konci je múr, musí sa otočiť a ísť inou cestou, tento krát však vie, kde sa tá slepá ulička nachádza a viac tam nepôjde. Neľutujem moje životné chyby, zlé rozhodnutia, pomohli mi byť taká aká som dnes- čiže stále neurčitá :)