Pod povrchom

Zdrastvuj!
Ubehlo už niekoľko dní, od môjho posledného príspevku a ešte viac vody pretieklo od vtedy, ako som napísala článok o niečom inom ako jedlo či cvičenie. O telo sa treba starať, no to ako sa oň postaráme je len odrazom našej duše. Jedným z dôvodov, prečo som si založila tento blog, bola práve možnosť vyjadriť to čo cítim, čo si myslím. Lebo v reálnom živote som iná. Nie, nemám problém s rozdvojenou osobnosťou :D Príklad? Keď sa ma niekto opýta ako sa mám, s úsmevom poviem skvele, a čím viac sa mám horšie, tým ešte viac zdvihnem kútiky úst. Keď sa ma teraz niekto opýta, či bola pre mňa rysovačka ťažká, poviem: "Nič hrozné." No v okamihu sa vrátim v spomienkach do minulosti. Pred očami mám budík na 5:45, niekoľko šálok káv denne, prázdne obaly zo žuvačiek, neustále sušiace tričká od potu na žinke...

Po rannom kardiu

O tom bude tento článok. V rysovačke som bojovala s najäčším nepriateľom- mnou samou. Prežívala som šťastie, smútok, hnev, zúfalstvo. Inšpiráciu ako vám priblížiť psychickú stránku predsúťažnej prípravy som našla v článku od Andulinky (klikni na jej meno= odkaz), ktorá originálnym spôsobom opísala svoj deň - bežný deň  anorektičky. Jednotlivé odseky predstavujú skladačku jedného dňa, sú to matné spomienky na jednotlivé myšlienky.

00:22. Skvelé pol jednej "TUK TUK TUK" v noci a ja ešte "TUK TUK" nespím. Som "TUK TUK TUK TUK" hladná. Neznášam noci na internátnej izbe. Čo to mám zajtra urobiť? Ráno kardio. Hej. Oblečenie som si už nachystala na stoličku.  "TUK TUK TUK" Preboha, vypni už ten notebook! Kebyže, mám schopnosť ovládať veci pomocou mysle, tak ten počítač by jej prerazil hlavou a teraz zdobí jej krk. Však človek nepočuje vlastné myšlienky. Kde som to skončila? Jaj som hladná. 00:48. Bude jedna, prehadzujem sa už 3 hodiny. Čo budem zajtra jesť?

Chytro vypni ten budík. Nech sa slečny nezobudia. Radšej nech spia, akoby som mala počúvať ich výčitky. Bolia ma nohy. Och, neznášam ich. Sú tučné. Veľké. V mojom prípade nemôžem hovoriť o žiadnej symetrii. Preboha, čo ja chcem ísť na súťaž? Chcem kofeín. Najprv ale čistá voda. BCAA, arginín, glutamín, HMB nasypať do tekutého spaľovača- môj miláčik plný kofeínu, taurínu a carnitínu. Po ňom bude svet hneď ružovejší. Len tie nohy, sú tučné a k tomu stále bolia. ... Posledná skladba z albumu od Iné Kafé Príbeh. Zvyšok vyšľapem za ticha, nechcem spomaľovať kvôli  naťukaniu ďalšieho albumu. Mno poďte nôžky moje, ešte máme pár minút na tomto pekelnom stroji- simulátor schodov. Bože, BCAA-čka robte, čo máte a chráňte mi môj zadok.

Raňajky. Strúhaj uhorku, trhaj lístky šalátu. Chytro vyšľahať bielka. Dať zohriať kuracinu zo včera. Soľ, bylinky, korenie. Už vrie voda na kávu. Som hladná. Obedár! Kde mám sakra ten obedár, teraz som ho mala v rukách! Časť šalátu do školy, časť zjem tu. Och,  to zas budem počúvať poznámky o zajacovi. Bylinky. Musím si kúpiť kuchársku knihu. Vôbec neviem, ktoré sa k sebe hodia. Do frasa! Ešte vytlačiť seminárnu prácu! Dúfam, že von prší. Aby som nemusela ísť na bicykli. Bolia ma nohy. ...

Drbnutýý vietor! Prečo v Blave stále fúka. A prečo mám pocit, že vždy proti mne! Ten vietor nevyzerá moc pekne, ale hádam nebude pršať. No pri mojom šťastí... Skvelé, zas som sa cestou spotila. "Postrážiš mi veci?" Och, díkybohu za túto spolužiačku. Prezlečiem sa a letím nazad pred triedu. Ešte zrkadlo. Musím sa pozrieť. Tak vlastne- nemusela som, opäť bez make upu. Aj tak by som ho v poobedňajšom tréningu len rozmazala.

Je Kadandská ústava rigidná? Jasné, že je. Bože, musela ma zobudiť? Pre toto? Čo, vyzerám snáď ako google? Ups. Treba mi ísť na záchod. Bude to divné, keď sa postavím a pôjdem len tak. Mno mám legíny. Konečne si ich môžem obliecť. Tie nohy sú tučné ale môj zadok sa mi páči. Zahrám sa na Beyonce a prejdem popred lavice na záchod. Milujem pozornosť. Tak! A nech pozerajú, že dievka drepuje!

Šľap, šľap, šľap! Každú chviľú sa pustí lejak. Hlúpy vietor. Točí sa ako ruská ruleta. Moje nohy! A to ma dnes čaká ešte jedná cesta tam aj späť. Nevadí. Musím. Stojí to za to. Ušetrím korunky na autobus. Odbočka. A už to len vyšľapem. Ten hrozný kopec. Samozrejme! LEJE! Keď v celej Blave bude slnko tak na Mlynoch bude liať! Čo ma náhli viac ten lejak alebo hlad?

Chytro zaliať hlad vodou. Umlčať žalúdok. Dám si proťáčik. Ochutím mandľovou príchuťou. Mňamky. Och tie nohy. .... Dobre, dobre, ešte jednu sériu. Waaaa... som ako HULK. Dúfam, že ten chalan bude taký milý a zaistí má. Nech spravím ešte 3 opakovania, i keď budú vynútené. ... NEPOMÁHAJ MI TAK! Bože, ako ja neznášam, keď ma šetria len preto, že som baba. Nevidia tie bicepsy? Ja mu verím, že on to zdvihne, nemusí sa predvádzať.

Šľap, šľap, šľap. 5 min. a začne sa hodina. Stíham. Och, to brucho, vyzerá to  asi na zle rozžutú uhorku. Ten posledný kúsok som cítila pekne dlho v hrdle. Do prdele! Zabudla som žuvačky na izbe. Mám ešte nejaké vôbec? .... Meškám. Fajn. Teraz nenápadne si sadnúť. Nevadí, od ranného budíčka od profesorky na hodine ubehlo niekoľko hodín, myslím, že sa zapíšem do Guinesovej knihy rekordov v počte najčastejších strápnení. Tak hor sa strápniť znova! Aj tak tá posledná séria stála za to.

Počujem hip hop. Skvelé. Moja spolubývajúca opäť vypeká. Niektorí ľudia proste nepochopia, že používať slúchadlá je slušnosť a zároveň aj povinná výbava každého ubytovaného na internáte, žiaľ pre ňu je to veľká obeta a "dobrá vôľa", keď si ich dá. Neznášam hip hop! Bolí ma hlava. Už je ale večer, kávu si nemôžem dať. Fajn, chytro idem nasekať tú zeleninu. Dúfam, že si nikto nevšimne, že umývať ju sa mi nechce. Komu by sa to chcelo niekoľko krát denne- umývať, sekať, krajáť, trhať, soliť, koreniť. Som z toho na nervy! Ak budem mať niekedy peňazí na hundrt, tak si kúpim vlastného Jamie Olivera.

Umývačka riadu. Nie! Tú si nekúpim. Naučím Jamieho umývať riady, to bude ekonomickejšie. Obedáre, všade samé obedáre. Budem mať z toho nočné mory. Oks. ... To je španielsky? Kokos, také výrazy ani google translator nepreloží. MYSLI! KATA MYSLI! Nie nechceš cukor! MYSLI! Okrem Jamieho si musím kúpiť aj osobné prekladača týchto politologických sračiek. Na čo sa učím ideálne formy demokracie, keď aj tak na to každý politik  zvysoka serie? O teória stáleho mieru ani nehovorím.

Je 22:14. Umyjem len zuby, za predpokladu, že ma moje nohy ešte odnesú k umývadlu. Ešte záchod. Potom sa ešte napijem. Už cítim hlad. ... ČOŽE! Nádych- výdych. Držte ma! Slečna celý deň facebookuje, vypeká hip hop ale o pol 11 večer sa musí učiť! A samozrejme potrebuje svetlo! Prečo si krucinál nekúpi lampu? Bohužiaľ, po slúchadlách by to bolo pre ňu asi privysoký level dobrosrdečnosti.

00:47 Och, moje stehienka. Dám sa TUK TUK TUK na druhý bok, hádam TUK TUK TUK prestanem vnímať tie zapnuté notebooky a svetlo. Ráno kardio. Dám si beh. Ale najprv môj kofeín a kanister vody.