streda, 25. júna 2014

Detstvo prenasleduje mňa alebo ja prenasledujem detstvo?

Servus!

Tak ako prázdninujete? Síce ešte oficiálne neskončilo ani skúškové, ani školský rok na základných a stredných školách, som si istá, že všetci sme už naladený na oddychovú frekvenciu. Ja som dala bodku za letným semestrom už na konci mája. Zrazu som sa ocitla akoby vo "vákuu". Jarná sezóna vo fitness súťaži skončila, rozlúčila som sa s učebnicami aj so starou izbou na Mlynoch. Musím sa priznať prvé dva júnové týždne som zažila recidívu v prejédení, hľadaní  samej seba a opätovnom vytýčení si cieľov. Sny, ciele, túžby, výzvy. Ak toto všetko nemám, strácam pevnú pôdu pod nohami. Sny, ciele, túžby, výzvy.... jedno majú spoločné= POVINNOSTI.



Uvažovali ste niekedy nad tým, aký by bol život bez nich? Určite áno. Predstavíme si vylihovanie na pláži so "sex on the beach" v ruke. Vedľa nás stojí chlapec z titulky Muscle and Fitness a ovieva nás palmovým listom a my cítime jeho podmanivú pánsku vôňu. STOP! A teraz ruku na srdce, koľké z nás by toto vydržali viac ako deň? Leňošenie či  bezcieľne trávenie dňa ma šťastnou nerobí. Keď zavriem večer oči, chcem vidieť môj deň, v ktorom som NIEČO DOKÁZALA. Potom sa zaviniem do spokojnosti a v jej náručí zaspávam. Povinnosti neberme ako kríž, ale ako prostriedok k naplneniu svojich snov, či ako náš školský materiál, ktorým sa učíme zodpovednosti. Bez práce nie sú koláče= no pain, no gain. 
After leg day :) A áno nie som odvodnená + prejédanie sa urobilo tiež svoje, takže top forma to už nie, som si toho vedomá. Na druhej strane, keď som už ochutnala všetko, na čo som mala chuť počas rysovania , teraz môžem v kľude pokračovať v mojej príprave na jeseň. 

Ako píšem vyššie, prvé júnové týždne som sa zas prejédala. Mala som stále chuť na pečivo. Nechápala som to. Rožok s paštikou a syrom, chlieb s maslom, paradajkou a soľou, párok v rožku, makovník s mliekom, bublanina, vianočka s maslom, rožok s bánoveckou nátierkou, chlieb so suchou salámou, horčicou a kyslou uhorkou... Čo vám to pripomína? U mňa sú to typické jedlá, ktoré mi mamina chystala do školy na desiatu alebo mi ich s láskou pripravila na raňajky, alebo sme ich spolu jedli z dreveného lopárika. Po roku som opäť siahla po knihe s názvom V zajetí jídla od Doreen Virtue. Autorka tam ponúka duchovné cvičenia (afirmácie ) osobitne ku každému jedlu, po ktorom chorobne túžime. Tvrdí, že naše chute nie sú náhodné, ale jednotlivým jedlám prislúcha aj istá emócia, a ja sa s jej názorom stotožňujem. Vždy, keď ma prepadla šialená chuť na nejakú potravinu, otvorila som knižku a uvedomila som si, že to arašidové maslo s kúskami arašidov nechce môj žalúdok, ale v mojej duši je hnev (v ten deň ma fest nahnevala jedna kamarátka), ktorý som chcela "vychrúmať" na orechoch, namiesto toho, aby som sa pozrela mojej duši do očí a začala ju počúvať. Túto knihu skutočne odporúčam, predstavuje vo vašej domácnosti krízový štáb, ktorý zabráni prípadnej katastrofe. Kniha je doplnená aj o zaujímavé testy. Prostredníctvom nich sa "zaradíte" do rôznych kategórií jedlíkov. Nechýbajú ani odporúčania, duchovné cvičenia, odborné fakty či skutočné prípady pre lepšie pochopenie. 


Teraz opäť ku mne. Keď som opustila internát, opäť som sa ocitla doma. Viete, u nás to nikdy nie je moc ružové. Už niekoľko rokov si varím sama, pre rodičov niekdy nie som dosť dobrá, nedostáva sa mi pochvaly. O podpore v škole či v súťažení ani nehovorím. Cítim sa sama. Všetko, čo robím, robím len pre to, aby som dosiahla uznanie. Ak ma pochvália všetci kamaráti, známi či aj cudzí ľudia, nikdy to nevyváži hodnotu slov obdivu zo strany rodičov, no tej sa mi nedostáva od čias puberty. Niekedy mám pocit, že všetko berú ako samozrejmosť. Počujem od nich len "ale ty to zvládneš", "ale čo by si ty nedokázala", a"ty si mladá, ty sa nemáš čoho báť"... ALE JA NIE SOM ANI SILNÁ, ANI DOSPELÁ. Keď som bola v puberte obmedzovali ma len minimálne, vraveli, že mám dosť rozumu na to, aby som nerobila hovadiny. Už vtedy ma brali ako dospeláka, ktorý vie čo má robiť. A ako to skončilo? Anorektičkou, ktorej sa dostalo objatia a pozornosti až keď mala 36 kg. Teraz prežívam niečo podobné, opäť som doma, všetko si robím sama. Prostredníctvom jedla si vyvolávam pocit bezpečia. Vybavia sa mi spomienky na detstvo, kedy to doma bolo úplne iné. Rodičia sa o mňa báli, učili sa so mnou, starali sa o mňa, s bratom sme jedli pred televízorom kaiserky s pikantný šalátom z Tesca a pozerali Jetix.  Teraz je to len o kritike, nekonečnom kriku a vzájomnom nepochopení. 
Baví ma variť. Robí mi to radosť vymýšľať recepty. Po diéte som rada, že už nemusím len low carb veggies a kuracie prsia. Môžete sa tešiť na nové recepty. Toto je pizza z cícerovej (cizrnovej) múky s tofu a brokolicou :) 


Okrem vyrovnania sa s návratom do rodného hniezda, som v sebe držala strach zo zmeny. Vedela som, že ma čaká zmena, že musím zmeniť tréning, nabehnúť na nový jedálniček, nastúpiť do pokladne v Kaufladne, naučiť sa opäť žiť s rodičmi. Všetko na čom som si zakladala posledné mesiace bolo zrazu preč. Môj sen zúčastniť sa fitness súťaže, úspešne absolvovať tú a tú skúšku, zariadiť si fotenie, dodržať sacharidové vlny, prejsť predsúťažnou prípravou, zarobiť si  na doplnky, prežiť internát... to všetko bolo preč, nikde nič a zároveň všade hluk a nepokoj. .... 
Čo na to hovorí Doreen vo svojej knižke? Jedlo: Chlieb mäkký s maslom; Pravdepodobný význam: Zdesenie z toho, že by bolo potrebné spraviť nutné zmeny nebo začať niečo iné. Čakanie, až budem mať pocit, že som lepšie pripravená.; Afirmácia: Dôverujem Božiemu stvoriteľovi, ktorý je mojím prostredníctvom zasieva svoj plány. Viem, že ma plne podporuje, keď konám jeho vôľu. 
Opakovanie si 15 min. afirmácii mi prinieslo skutočnú úľavu na duši. Upustila som od strachu a pocítila som prítomnosť Boha. Vraví sa, že Boha hľadať netreba, že je v nás. Možno na tom niečo bude. =) 


SUPER! KLOBÚK DOLE, AK SA STE DOŠLI AŽ NA KONIEC ČLÁNKU! :D 



4 komentáre:

  1. Držím palce ať to zvládneš co nelíp! obdivuju jak dokážeš být silná :) taťka se kterým bydlím taky pořád nechápe, že posilovna je prostě můj koníček a nikdy se ho nevzdám. Pořád to bere jako kravinu, kde si akorát huntuju zdraví.
    Z přejezení si hlavu nedělej, tělo možná potřebovalo oddych a ty mu dáváš teda pořádně zabrat!:)
    Postavu máš nádhernou! líbí se mi mnohem víc než v soutěžním období, je taková svalnatější, rosteš do krásy :)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ďakujem :) tak to dufam ze do krasy :D konecne nepotrebujem nosit push up podprsenky :D takze to idem do tej krasy hadam :D

      Odstrániť
  2. Na tu knížku se musím podívat, opravdu mě zajímá co mě nutí žrát rajčata :D Rodiče si holt nikdo nevybírá, naši taky moc nechápou to, že chodím do posilovny a tak, ale jsou v pohodě neberou mi to, kolikrát mě do ní svezou. A máma dokonce začala tvrdit, že se mi zlepšil postoj těla od doby co chodím do fitka (děsně jsem se krčila). Co se týče jídla, tak jsem plně samostatná, to je naším vcelku jedno co jím, ale snaží se mi udělat radost nějakou mnamou, jako nedávno táta přijel z nákupu a řekl že pro mě má nějakou specialitu a vytáhl cukety :D

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Jeeej, tak to tá cuketa poteší vždy :3 Inak s tým postojom máš pravdu, aj mne sa to zlepšilo :) dokonca akoby sa mi aj chrbtica vyrovnala, lebo mám skoliózu ale teraz to je menej viditeľné :) Prajem ti krásne prázdniny :)

      Odstrániť

Motív Úžas, a. s.. Autor obrázkov motívu: lobaaaato. Používa službu Blogger.