Pred dvoma rokmi odbornou verejnosťou zatriasla správa z Európskej únie, ktorá zakázala uvádzať na obaloch potravín prítomnosť transmastných kyselín. Mnohí si možno ešte spomeniete na toto VIDEO. Aj pre mňa to bol veľký šok, prečo Únia ruší niečo, čo pomáhalo ľuďom vo výbere zdravších potravín (konkrétne margarínov)? Spomenula som si na to dnes ráno, keď som pri raňajkách študovala obsah Ramy- smutný pohľad- kde predtým bol údaj o obsahu transmastných kyselín, už nič nieje. Napadlo prísť tomu na kĺb. Nemyslím si totiž, že za tým je (len) nejaký lobbing, ako to stručne vysvetlili vo videu.
Informovanosť spotrebiteľov
Slovensko ako členský štát Európskej únie sa zaviazalo dodržiavať jej nariadenia a právne predpisy a byť lojálny a solidárny voči iným členským štátom. Zároveň musí akceptovať pravidlá jednotného trhu. Laicky povedané, čo povie Európska únia, to je sväté. A keď v roku 2014 zakázala plošne označovanie množstva transmastných kyselín na obaloch margarínov, museli k tomu pristúpiť všetci- teda aj Slovensko. (tu sa nám vynára otázka- čo s výrobkami, ktoré prúdia napr. z USA a toto na obaloch uvádzajú? )
Minulý rok vydala Komisia správu, kde zdôvodňuje svoje rozhodnutie. Podľa všetkého, EÚ za najväčší problém pokladá nízku vzdelanosť spotrebiteľov o zdraviu škodlivých látkach. Podľa nedávnej štúdie len jeden z troch spotrebiteľov počul o transmastných kyselinách a ich nezdravých účinkoch.(str. 11) V Spojených štátoch, kde je povinné tieto informácie na obaloch udávať, sa robil podobný spotrebiteľský prieskum. Jeho výsledky hovoria o väčšej miere informovanosti spotrebiteľov. Výskum však nehovorí o tom, ako táto informovanosť pôsobil na rozhodovanie Američanov o kúpe. (11) (Nárast obezity v USA viedol k tomu, že americký Úrad pre potraviny a lieky (FDA) vydal v roku 2015 správu, podľa ktorej čiastočne stužené rastlinné tuky, ako hlavní zdroj priemyselných transmastných kyselín, sú pre zdravie človeka závadné a výrobcovia sú povinní do troch rokov odstrániť čiastočne stužené oleje zo svojich výrobkov).
Vyplýva z toho potreba edukácie obyvateľstva, lebo len vzdelaný človek sa vie správne rozhodnúť. Spotrebitelia musia byť schopní uviesť výživové informácie do súvislosti s vyváženou stravou.
Okrem problému informovanosti spotrebiteľov, EÚ hovorí aj o ďalších nedostatkoch tohto opatrenia- teda uvádzania obsahu transmastných kyselín na obaloch výrobkov:
- na výrobcov to nevyvíja tlak na zmenu zloženia (výrobca na obal vycapí obsah a tým jeho povinnosti končia, všetko je OK, ružové zajačiky)
- keďže informovanosť je nízka, zvýšilo by to zložitosť rozhodovania, čo by mohlo viesť k výberu práve opačného výrobku
- toto opatrenia by sa netýkalo nebalených potravín, potravín podávaných v reštauráciách
- okrem toho, toto opatrenie by nerozlišovalo medzi transmastnými tukmi prežúvavcov (bežne sa vyskytujúce, "prírodné") alebo tými priemyselne vyrábanými
- predaj lacnejších alternatív = nerovnosti v oblasti zdravia
Väčšina potravinárskych výrobkov obsahuje menej ako 2g transmastných kyselín na 100g tuku, čo zodpovedá najnižšie stanovenej hornej hranici pre obsah trans tukov. Podľa analýzy z roku 2014 až 77% potravín na európskom trhu obsahuje menej ako 0,5g transmastných kyselín na 100g tukov. Smutnou správou ale je, že tu máme ešte 23% výrobkov niekedy až s 40 či 50g transmastných kyselín na 100g tukov. Takéto veľké množstvo nezdravých trans tukov sa vyskytuje najmä v :
- priemyselne vyrábané tuky na smaženie, margaríny v kocke, margaríny na výrobu cukrárskeho pečiva
- rôzne druhy pečiva
- sušienky, wafle, keksíky
- cukrárenské výrobky
- výrobky s polevami- napr. čokoládové ryžové chlebíky
- polievky, omáčky
Čokoládový zajac alebo cukrovinka? Rozdiel nie je len v názve, cene ale najmä v zložení. Vyhýbajte sa výrobkom označených ako kakaové pochúťky a pod. Sú plné transmastných kyselín. VIDEO TU
Rozhodovanie
Priemyselne vyrábané transmastné kyseliny vznikajú pri výrobe stužených rastlinných tukov- a to najmä pri výrobnom procese zvanom hydrogenácia. Ozdravenie výroby sa konalo najmä u značkových nátierkových masiel, v iných spomínaných zdrojoch skôr nie ako áno. EÚ preto radí spotrebiteľom naďalej pozorne čítať obaly na výrobkoch, lebo informáciu o prítomnosti transmastných kyselín tam majú- tak povediac medzi riadkami. Pri balených výrobkov si môžete prečítať, či obsahujú stužené rastlinné tuky, pokiaľ áno- odložte výrobok späť na pult, usmejte sa- správe ste spravili niečo pre svoje zdravie!
Živočíšne transmastné kyseliny
Na záver sa chcem ešte vrátiť k spomenutým "prírodným" transmastným kyselinám. Tie vznikajú pri trávení prežúvavcov v bachore, a to najmä trans forma kyseliny olejovej (kyselina vakcénová). Má však inú štruktúru ako tie, čo sa vytvárajú počas priemyselného stužovania tukov, a preto aj iný vplyv na naše zdravie.Zistilo sa, že nemá negatívny vplyv na kardiovaskulárny systém, a je jedinou východiskovou látkou zdraviu veľmi prospešnej konjungovanej formy kyseliny linolovej (CLA) v našom organizme. Tú vám v tabletkách ponúkajú aj v reklamách, a pritom by stačilo piť mlieko alebo jesť normálne kravské maslo.
Záver
V tomto článku som vám chcela objasniť možné príčiny zrušenia uvádzania obsahu transmastných kyselín na obaloch potravín. Ak vypustíme emócie, uvedomíme si, že EÚ na to malo niekoľko racionálnych dôvodov. Dôležité je uvedomiť si aj to, že stále nie sú k dispozícii dostatočné výskumy na odporúčané množstvo trans foriem mastných kyselín, rovnako ako neexistuje výskum, ktorý by porovnával škodlivosť transmastných kyselín zo živočíchov a tých priemyselných. Navyše stačilo by uvádzať na obale len ich množstvo? Čo by sa tým vyriešilo? Výrobcovia nekvalitných produktov by si svoju povinnosti splnili a viac by neriešili, a ich výrobky by kupovali chudobnejšie vrstvy spoločnosti a naďalej by sa predávali. A čo v prípade ak sa väčšinu dňa stravujete mimo domu? V scenári každého dňa pracujúce človeka sa pravidelne opakujú obedy v závodnej jedálni a firemné akcie s občerstvením- ako si v takomto prípade skontrolujete obsah transpastných kyselín? A čo pečivo, ktoré kupujete nebalené v miestnej pekárni ? A konečne- na čo to všetko značenie, keď aj tak väčšina ľudí nemá páru o transmastných kyselinách?!
ZDROJE:
https://ec.europa.eu/transparency/regdoc/rep/1/2015/CS/1-2015-619-CS-F1-1.PDF
https://www.facebook.com/AlternativnaLiecba/posts/521241397943307
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára