Grand Prix

Grand Prix Komárno  2014

Bola som tam, užila si to a teraz (konečne) podávam o tom správu. Paradoxne som si našla čas až v aute na 4 a pol hodinovej ceste z Bratislavy do Karlových Varov, kde sa idem ukázať celej Európe- teda aspoň tej jej časti, ktorú tvoria nadšenci a fanúšikovia naturálnej kulturistiky a fitness. I z tohto podujatia podám report ( ale až potom, keď doberiem všetko to povinné čítanie a práce do škola :D )

Pokiaľ ste ešte na žiadnej fitnessáckej súťaže neboli, alebo ste boli len v pozícii diváka, tak zaiste si domyslíte, že už len samotné úvodné privítanie je vyvrcholením celej tej snahy organizátorov aj športovcov.  Registrácia športovcov prebehla hladko, aspoň pre mňa J, keďže si nás volali podľa kategórii, a bikini fitness je hneď tretia po junioroch a dorastencoch. O 7:30 som sa teda postavila pod meter, u vedľajšieho stola som nadiktovala moje ctené meno, registračné číslo športovca, výšku a kategóriu, za odmenu som vyfasovala štartovné číslo (ktoré sa mi bohužiaľ stalo osudným, ale čítajte ďalej ;) ) a milý suvenír s logom SANK.

LOPATKY SKRYŤ! Ja viem :D nekričte po mne :D

Show sa mala začať o 10:00.  Do vtedy ma môj šikovný tréner Wladko Pečeňa vymaľoval ako kraslicu ďalšou vrstvou Pro Tan farby. Konečne som nereprezentovala môj rodný kraj Liptov tónom mojej pokožky (pozn. na jarných súťažiach som doplatila na zlú farbu, bola som biela ako bryndza) . Len aby ste mali predstavu,  nie je to nejaké fľaškové balenie hnedého make upu na telo :D alebo  nejaká čierna vazelína.ProTan má vodovú konzistenciu, je v orieškovej farbe a nanáša sa špeciálnymi hubkami či rukavicami. Táto hnedá vodička vám vsiakne do kože, kde splynie s vaším pigmentom a vytvorí tak prirodzene opálený odtieň vášho fototypu. V skratke, je to ten najkvalitnejší samoopaľujúci prípravok. Nemôžete však potom prísť 10 hodín do kontaktu s vodou a asi 10 min. stojíte, kým farba vyschne, aby sa nevytvorili dotykom šmuhy.

Gitka a Waldo Pečeňovci :) Waldík počas celej súťaže sa staral o skvelý stav pokožky športovcov. Tú rukavicu bolo zbytočné dávať dolu :D No vystúpenie vlastného syna si nemohol nechať ujsť. 

Najhoršie pre mňa bolo to čakanie, najhorších, skôr najstudenších :D, 10 min. Moja vyschnutá telesná schránka už proste vypla radiátory :D došlo uhlie, drevo a nábytok sa spálil pri poslednom kardiu v stredu ráno :D. Potom som konečne navliekla plyšové ponožky, tepláky a mikinu. Vystúpili juniori, dorastenci (tam bol môj spoluhráč Vladko Pečeňa mladší ).  Ešte  prišla Gitka Pečeňová, ktorá ma vyblýskala na záverečnú úpravu pokožky Muscle Sheen. Už viem ako sa cíti naleštené Lamborgini :D Vystúpili dorastenci, juniori (tam bol môj spoluhráč Vladko Pečeňa mladší ) a išla som na rad.

Ja som v nich - tých podpätkoch, vedela chodiť, ale v posilke kde ma videli len činky :D na pódiu bolo vidieť neistotu, na jar kupujem nové. 

Moja zlá predtucha z registrácie sa naplnila, vysoké štartovné číslo, by neznamenalo nič, keby si to moderátor všimol a kázal sa nám posunúť. Stalo sa mi, čo sa bežne, avšak bohužiaľ, stáva na podobných súťažiach- stála som v tieni za lomom svetla reflektorov. Pre mňa to znamenalo okamžitú rozlúčku s finálom. Pri vyhlasovaní dievčat na porovnávanie už potom nebolo na mňa vôbec vidno, resp. rozhodcovia kvôli súťažiacim v porovnávačkách nevideli na mňa. Body mi strhla aj malá nehoda, kedy som mala šancu predviesť sa. To bolo hneď na začiatku, kedy sme všetky urobili 2 kroky vpred a spravili sme spoločne štvrťobraty. Na zadnej póze som sa zakolísala na podpätkoch, to ma vyviedlo z rovnováhy a nevedela „som sa nájsť“, kým som sa spamätala, moderátor kázal ďalší vpravobok a ja som nestihla dokončiť moju pózu ( cháp poriadne vypučiť zadok a prepnúť chrbát) . Túto malú chybičku som dostala šancu napraviť, bola som na poslednú chvíľu vyvolaná- asi Duch Svätý ma osvieti alebo čo :D Tam som si už bola istá, užila si to a tešila som sa z toho, že som mohla vystúpiť z tieňa J a nie len toho z reflektorov. Víťazkou mojej kategórii sa stala Timea Trajteľová.  BLAHOŽELÁM!

Víťazky :) V strede Timea Trajteľová. 

Po plyšových ponožkách sa mi dostalo ďalšej slasti- pár glgov vody. I keď sme už vedeli, ako do asi dopadne, rozhodli sme sa vydržať v „súťažnom mode“ a telo ešte nezavodňovať. Nebolo to nič moc, ešte čakať 4 hodiny, kým prejdú ostatné semifinálové kolá, fitness detí a dvojhodinová prestávka. Bola som ako inak- hladná, smädná. Bolo mi to strašne ľúto, lebo po našej kategórii si chybu asi uvedomili, a aby sa už neopakovala, moderujúci kázal ďalším väčším skupinám : „Urobte krok doprava, aby to bolo tento krát objektívne“.  Hold, na tejto súťaži som to bola ja, ktorá upozornila na nedostatok,

                                                                Vidíte ma? :D 

Čakanie som si krátila s kecaním s inými súťažiacimi. Stretla som tam aj Igiho, môjho ex trénera, ktorý ma pripravoval na jarné súťaže. Prišiel aj s priateľkou Erikou, ktorú pozdravujem aj touto cestou, jej like-y na moje fotky jedál na FB ma vždy potešia a som rada, že som sa s ňou konečne stretla aj osobne ( Igi, máš doma poklad, tak vieš ako ! :D ) Igi nakoniec obsadil 3. priečku v mužoch nad 180 cm. GRATULUJEM!

Igi má číslo 97.

Veľkú radosť mi urobila moja rodinka. Rodičia ma prišli povzbudiť až z Ružomberka do Komárna (čo je 220 km ), brat vstával v sobotu o pol 5 ráno, aby stihol vlak z Bratislavy a bol na čas v Komárne. Keď som teda mala chvíľku venovala som sa aj im. Filip povedal, že ocino riadne „čumel“ a neveril,  akú kvetinku sa mu podarilo vypestovať v Chočom, ževraj povedal: „To je akože naša Kaťa?“ :D Ich prítomnosť pre mňa veľa znamenala. Prišli tam kvôli mne, nepozerali na to, že oco ako živnostník, by mal vtedy píliť drevo, že benzín je drahý... Zažívala som tie isté pocity, keď som ako dieťa tancovala zostavu na Deň matiek v kultúrnom dome. Do hľadiska som nevidela, no vedela som, že tam je moja mama, vedľa nej sedí stará mama, po ktorú išiel ocino na aute, a on tam je tiež. A takto rok čo rok, na Deň matiek, Vianoce,  raz sme tancovali, inokedy spievali či recitovali básničky, alebo všetko naraz ...

A potom prišlo vyhlásenie postupujúcich do finále. O 15:00 sme si všetci súťažiaci nastúpili na pódium. Prešli sme si príhovormi  a začalo sa menovanie finalistov. Tí čo ostali stáť sme boli my- nepostupujúci. Tu si spomínam, ako vtedy na mňa ukázal jeden z rozhodcov prstom, drgol do toho vedľa neho a obaja sa na mňa usmiali. „Hurá, konečne ste si ma všimli.“ pomyslela som si a venovala som im ten najkrajší hollywoodsky úsmev, aký som mala natrénovaný :D . Užila som  si dlhého potlesku pre porazených, zamávala do hľadiska, posledná póza a odobrala som sa s ostatnými do šatní napiť sa.....

Domov sme však nešli naprázdno. Okrem dobrej nálady sme cestovali aj s so strieborným pohárom, ktorý vybojoval Vladko Pečeňa. J

Vladko Pečeňa :) ty narcis jeden! 

:D

Ešte pár fotiek s komentárom:

Na siedmom mieste sa umiestnila Editka Nováková (3. zľava), členka nášho klubu, ktorá si u nás získala prezývku bojovníčka. Má dostatok guráže postaviť sa na pódium aj s o mnoho mladšími súperkami a to za nimi nezaostáva! Na rok sa v SANK otvára kategória žien nad istú vekovú hranicu, aby staršie ženy neboli znevýhodnené pre svoj vek. 

Peter Winkler- ten najeestickejší kulturista akého som kedy videla, klobúk dole, mala som tú česť spoznať človeka, ktorý celý svoj život venuje naturálnemu posilňovaniu.. 

Peťo si odniesol 2 zlaté medaile- v kategórii Master 1. a muži do 180 cm. 

Vladkovu odmenu za 2. miesto tvoril aj balíček od Biotechu, ech by sa mi teraz od nich zišli minutý kreatín :D  

Ja a Miška, ktorá štartovala vo vyššej kategórii v bikinách. 

Kompletné fotky nájdete na www.wpbody.sk