Klamala by som, keby som článok začala slovami "Dlho som uvažovala"...nie, veru, nie. Spontánne som sa rozhodla. Ešte pred tým než by som začala uvažovať, a všetko by som si rozmyslela. Hneď ako sa tá myšlienka zjavila v mojej hlave, nechcela som ju odtiaľ pustiť von, zároveň som sa jej odmietala venovať a nechala ju v pokoji usadiť sa do mojej mysle. Kým sa ona ukladala, ja som konala. ...
Celé to začalo dilemou či pokračovať v súťažení. Rok bez súťaženia mi ponúkol iný pohľad na život, a ja som ho prijala. Súťažila som dva roky. Za tie dva roky, som sa zmenila. A veľmi. Keď sa všetko to šialenstvo skončilo, začala som si spomínať na môj život pred tým. Spomenula som si na dôvod, prečo som sa vybrala do Bratislavy, na to kým vlastne som, a kým som sa dakedy chcela stať, na to aká som bola verná svojim ideálom a hodnotám. Nikdy by som nepovedala, že promenádovanie sa v plavkách po pódiu uprednostním pred školou a prípravou na budúce povolanie. A predsa. Dva roky na výške som skôr "fitnesovala" než študovala. I keď som dosahovala výborné hodnotenia, boli to len nabiflené poučky bez zamyslenia nad praktickým využitím. Žiadne mimoškolské študijné aktivity sa nekonali. Dokonca ani tie spojené so socializáciou sa. Voľný čas som trávila vo fitku, prípravou jedla alebo v práci- na súťaže som si musela samozrejme zarobiť, všetky výplaty išli tam. Neľutujem však ničoho. Vtedy som sa cítila šťastná, a preto nemám dôvod teraz nič ľutovať.No v bakalárskom ročníku prišla facka- nestíhala som. Musela som dať bokom všetko fitko a venovať sa len bakalárskej práci. A práve v tomto ročníku mi trklo, že odhliadnuc od všetkého dobrého čo kulturistika dáva- ja som v prvom rade študent a činky či sypačky nemôžu byť dôležitejšie ako výška. No a tak som sa dostala k myšlienke, čo ďalej? Pribratá som. Spokojná so sebou veru nie som. Súťažný duch ma vedel vždy motivovať vysekať takú formu akú som len schopná, aj cez mŕtvoly ( a zdravotné problémy). No súťaženie sa odkladá na neurčito. TAK ČO SAKRA? Na čo som sa tešila viac ako na súťaž? Čo bola pre mňa viac zábava ako stres spojený s pózovaním pred desiatkami ľudí? Čo ma finančne nezruinuje? Odpoveď som mala na jazyku- fotenie! Fotením som začínala, vyskúšanie súťaží akoby z toho vyplynulo, že za to nič nedám, myslela som si( heh aká naivita! :D "nič" len pár stoviek :D )
Fotenie s "Dreamermi" :) Jedno z prvých- ešte pred nástupom na súťažné pódiá
No a keďže som v stále v kontakte so šikovnými fotografmi, ktorí sa postupom času stali mojimi kamarátmi, nebol problém dohodnúť sa s niektorým z nich. :D No a tak jeden bláznivý večer- vtedy kedy som neuvažovala ale konala- som trom napísala a dohodla si termíny. Veľká vďaka patrí Radkovi Haluškovi, ktorého som kontaktovala ako prvého- najmä za jeho ochotu a trpezlivosť pri mne :D Fotenie s ním bude deň pred mojimi narodeninami 18. decembra, kedy oficiálne tento projekt ukončíme. Pridávam fotky od WITO photografy a Robka Sarvaša. S nimi budem fotetiť o niečo skôr.
Fotka od WI TO (alias Witík :D ) Úplne moje prvé fotenie :)
WI TO po druhé :) Jedna zo série posledných fotografií, ktoré som nafotila.
ROBKO SARVAŠ
ROBKO po druhé :)
Tréning
Ono vraví sa, že čert nikdy nespí, a to je pravda. A taký čertík vo mne mi tiež nikdy nedá pokoj a musím prísť s niečím. S niečím čo má aspoň niečo spojené s fitness. I keď už mám aj iné aktivity a viac pozornosti smerujem na školu (nooo počas leta sa to nedá povedať na 100% :D ), fitness, šport a zdravá strava je to, v čom som doma a pohybujem sa v tom aj bez príručiek... No na druhej strane si uvedomujem môj zdravotný (aj finančný) stav. Už dva mesiace trénujem s vlastnou váhou, kvôli problémom s kĺbami- silovo cvičím podľa knihy Tréning väzňa 1 a dávam si HIIT tréningy Zuzky Light. Ako som písala v TOMTO článku, začala som behávať, raz do ťýždňa som si odbehla moju desinku- 10km + 2* 5 až 7km. No problémy nenechali na seba dlho čakať (bedrá a kolená) a beh som musela obmedziť na kratšie trasy. Od augusta budem chodiť na rehabilitáciu bedrových kĺbov a krížovej oblasti, hádam mi to pomôže. Zatiaľ cvičím rôzne stabilizačné cvičenia, jógu a pod. Kvalitná a účinná kĺbovka Alavis je samozrejmosťou. Každopádne, vytvorila som si v excelli tabuľku na sledovanie progresu v Tréningu väzňa, ktorú tu budem pravidelne dávať. Môžete tak skontrolovať či poctivo trénujem a posúvam sa v jednotlivých stupňoch ( alebo sa o to aspoň pokúšam :D ) O mojich momentálnych tréningových princípoch a filozofii sa dočítate v najbližšom článku.Strava
Zatiaľ mierne priškrtený jedálníček. Nerátam kcal ani pomer makroživín. Píšem si ale čo jem a kontrolujem si porcie. Po tých rokoch diétovania a príprav to mám cca v oku a pri mojej aktuálnej váhe 61 kg si určite zatiaľ môžem dopriať viac, ako keď som bola na nulkách a mala som 50kg. Sledujte ma na facebook-u, kde pravidelne pridávam moje kuchynské vychytávky :) Jediné, čo som s určitosťou obmedzila je biely cukor a sladidlá- v akejkoľvek forme (okrem proteínové prášku)- žiadne ochutené jogurty, musli, sušienky. S výnimkou jedného dňa v týždni kedy si dám nejaký malý prehrešok (napr. jogobellu panna cotta s emco sušienkami) Ďalším prikázaním je "Nebudeš mať iné sacharidy ako zeleninu, aby si ich jedla na večeru." Amen :D Aj s tým proteínom už nárabam veeeeľmi opatrne, odvykla som si od sladkej chute, a do ovsených vločiek mi stačí pridať škoricu a mám nebíčko v papuľke. Chudnutie podporujem prírodnými pomocníkmi, ktorých máte zaručene v kuchyni aj vy ( o tom tiež článok nabudúce :D ) a fungujúúú! Zatiaľ sa s vami môžem podeliť o môj jednodňový jedálniček, ktorý sa mi podarilo zachytiť fotoaparátom ( teda foťákom môjho mobilu hehe :D )RAŇAJKY:
DESIATA:
OBED:
OLOVRANT:
VEČERA:
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára