Bielkoviny nemusíte ťahať len z kuracích či morčacích pŕs. V mojej "kuchyni" si nájde miesto aj hlúpe bravčové karé či stehno. Stačí ak odstránite viditeľný tuk a o zbytočné kalórie a nekvalitné tuky sa nemusíte obávať.
Áno, tuk z bravčového mäsa či hovädziny nepožujem za kvalitný, vlastne ani ten z kuraťa či morky. Môžete ma teraz všetci paleo jedáci ukameňovať, no pokiaľ viem, v tuku sa hromadí všetko zlé, čo zviera alebo aj človek do seba dá. Takže všetky
sajrajt toxíny, ktoré sú obsiahnuté v krmive pre dobytok sa prostredníctvom stravy dostanú do nášho tela. Pokiaľ sa ale viete dostať k overeným predajcom mäsa tak berte toto varovanie za bezpredmetné :)
Čo budeme potrebovať:
bravčové karé na plátky
čierne korenie
soľ
2 dcl bieleho vína
300 ml mlieko
1 PL zemiakový škrob
3 guličky čierne korenie celé
1 čl muškátový orech
voda
brokolica
Postup
Bravčové karé okoreníme, osolíme a na troche oleja opečieme, vyberieme do tepla. Do výpeku vylejeme pohár vína, pridáme celé čierne korenie, muškátový orech a necháme vyvrieť alkohol- zmizne nám približne 1/2 tekutiny. V pohári si vymiešame solamyl s mliekom a vylejeme do vareného sa vína. Miešame kým nám omáčka nezačne hustnúť. Podľa potreby pridávame viac vody/ mlieka. Do omáčky vrátime späť mäso a krátko ho v nej podusíme, aby sa spojili chute mäsa a vína. Odstavíme z ohňa a necháme dostáť.
V parnom hrnci si sparíme brokolicu rozobranú na ružičky. Na tanieri servírujeme s mäsom a omáčkou. Môžeme pridať ryžu či celozrnné cestoviny.
DOBRÚ CHUŤ!
Tak prvý týždeň v škole mám úspešne za sebou. Konečne sa môj denný režim ustálil. Leto bolo totiž dosť bláznivé. Žúrky, dvojtýždňová dovolenka pri mori, nečakané výstupy do Tatier, niekoľko hudobných festivalov a zopár tých "chatovačiek" = sa tento rok opäť nekonalo :D. Zacvakala som si ubytovanie v Bratislave a ostala som tu makať. Moc oddychu nebolo. Popri robotách som ťahala tréningy, no strava bola dosť nepravidelná. Keď som sa ako hosteska ocitla na niekoľko dňových festivaloch, nemala som na výber ako sa len prispôsobiť ponuke "jedla" v bufetoch. Zas také utrpenie a sebazaprenie to nebolo :D . Samozrejme nebola by som to predsa ja, hlava vygumovaná, aby som posúťažné obdobie, kedy je telo najviac sensibilné na inzulín a svaly sa budujú najlepšie, nepremrhala na skúšanie "efektívnych a inovatívnych" metódach stravovania. Nepoučím sa, no môžem si spraviť fajočku, že warrior diet nie je nič pre mňa. Hold, potvrdila som si- stará dobrá pravidelná strava. Makroživiny som cez leto nerátala, svoju potrebu jednotlivých nutrientov, mám tak povediac "v oku". A zas- som len človek- verím, že budete so mnou súhlasiť, že život má svoj vlastný rebríček hodnôt a dokonalé číselné hodnoty prijatých tukov, bielkovín a sacharidov sú na tom rebríčku na posledných priečkach. :) Pokiaľ ste niekoľko mesiacov mali tento cieľ na prvých miestach a museli ste tomu venovať pozornosť, tak vám unikalo potešenie z prirodzených radostí života.
