Čím budem?

...Ovocím do Jogobelly

Starí či noví známi. Na tom nezáleží. Každého koho stretnem zaujíma, čím budem, keď konečne skončím školu. Ako študent politológie, mám tak jasnú vyhliadku mojej životnej profesie, asi rovnako ako pacient s diagnostikovaným šedým zákalom. Preto mám vždy takúúú nesmiernu potrebu poslať toho človeka diskrétne doprdele odpovedať podľa známej hlášky z reklamy: "Ovocím do Jogobelly". Nechápte ma zle, ale otázky tohoto typu ma vytáčajú viac ako Dankov titul kapitána. A vy ste vedeli vo svojich  24. rokoch čím budete?

Medzi prednáškami :) 

JASNÉ, ŽE VEDELI! Vy ste už mali deti, postavený dom, splatenú 1/8 hypotéky a vyhodili svokru späť domov. Čo môžem povedať ja? Aj vo svojom veku deti nemám-chválabohu, žijem si spokojne na intrákoch a hlavná pôžičkáreň sú, žiaľ, moji rodičia. O mojom single statuse sa tu radšej ani nejdem vyjadrovať. Áno, je to naozaj smunté.

S kamoškami v piatok večer na poldecu :D 

A navyše, mne je takto dobre, ja si to užívam (cit. Kapitán Danko).  Nemám pocit stratenej ovečky, ani nechodím s krížom a knihou Exorcizmus okolo MC´Donaldu,a už vôbec ma netrápi bývanie. Status študenta mi dáva viac ako len vlaky zadarmo, je to hlavne neprekonateľný pocit slobody. Vďaka nemu:
- som si mohla splniť sen súťažiť vo fitness
- môžem si vybrať, kedy chcem robiť a kde chcem robiť
- môžem skúmať, objavovať teórie, pojmy, stále čerpať vedomosti
- neustále stretávam nových ľudí, obohacujem sa o nové názory, pohľady
- zdokonaľujem sa v jazykoch
- cestujeeeeeem
- varím si pre seba a zdravo, nemusím sa deliť s nikým o moje kuracie prsia a arašidové maslo :D
- nie som viazaná k nikomu a k ničomu, nemám na chladničke pricapené inkaso, a nikoho netrápi, kde vlastne som
- obliekam sa ako sa mi páči -  žiadny dress code, či uniforma
- nosím rozdielne ponožky
- !!múzeá, galérie, konferencie, prednášky, diskusie!!
- zľava pre študentov do fitka
- ISIC
- snívam, keď spím, keď chodím, snívam, aj keď píšem tento príspevok

Alamere Falls (CA, USA)

To, že sme študentami nejakého spoločenského odboru, neurčuje našu hodnotu teraz, či v budúcnosti. Počas štúdia sa každý z nás vyvíja, a aj z toho kvanta všeobecných informácii, filozofií, teórií, alebo len jednoduchej stáže či brigády, raz príde niečo, čo nás nadchne.  A ak nie, aspoň vieme, čo isto nie je pre nás. Myslím si, že mi takí rádoby "filozofi" máme tomuto svetu stále čo ponúknuť. A nie je to len schopnosť perfektne ovládať Power Point. Je v nás taká tá nádej. Nádej, že zmeníme svet k lepšiemu; že aj keď chýba dostatočná podmienka, neznamená to, že sa nič nestane :).

Venice Beach- Los Angeles (CA,USA)

Verím, že každý z nás sa raz dostane do bodu, kedy nebude pred ľuďmi koktať, pri snahe odpovedať  čím po škole bude. Dôležitá je súčasnosť. Ja sa už viac nehanbím povedať: "Neviem," no moja odpoveď nekončí: "ale viem, že robím pre svoju budúcnosť maximum." Navyše, nikto nemá právo súdiť, ako žijeme. Azda sú nejaké pravidlá pre život? Makajme, tvorme, prijímajme, nebojme sa. A nakoniec, budeme predsa len tým ovocím. Ovocím pre spoločnosť.

Vaša NewHealthy :* 

Sleduj ma na: FEJSBUUUKU alebo INSTAGRAME