Tak čas sa nám kráti. Ostáva 10 dní do súťaže v Seredi, 7 dní do záverečnej skúšky z metodológie sociálneho výskumu, 16 dní do odovzdania seminárnej práce z teórie politiky. Je to hrôza! No musím sa pochváliť, že včerajšiu katastrofu v podobe 3 záverečných hodnotení za sebou som prežila a dané kurzy som absolvovala. Presné hodnotenie ešte neviem, ale zrátala som si doterajšie % a priebežné výsledky ukazujú, že som za hranicou FX :)To mi momentálne k spokojnosti stačí, nemôžem očakávať skvelé študijné výsledky, keď celý čas rozmýšľam len nad jedlom, cvičením, blogovaním, a v neposlednom rade nad krízou rodinného rozpočtu. Preto som sa rozhodla, že i napriek vyčerpanosti, povinnostiam do školy a prípravou na súťaž opäť zasadnem za kasu v Carrefouri. Zatiaľ mali voľné miesto len tento piatok, chvála bohu akurát len na 5 hodín. Som rada, pretože dlhšie by som to nezvládla. Človeka chytí na jednej strane hlad, za pokladňou sa jesť nesmie a tak mi ostáva len prepašovať si jedlo na záchod a najesť sa tam :( aspoň niečo malé. Je mi to nepríjemné a trápne, ale neznášam pocit hladu, a bola by som hnusná aj k zákazníkom. Druhou skutočnosťou je to, že sa vždy sústredím na škvŕkajúci žalúdok až je tu riziko zlého vydania korún.
