Ahojte !
Tak po dlhšej odmlke sa Vám opäť hlásim. Určite som nohy vyložené nemala, práve naopak. Mala som kopec povinností, najmä čo sa týka školy. Dnes som zmákla 3 skúšky z priebežného hodnotenia! Uvidím ako to dopadlo. S tými poslednými som celkom spokojná a dúfam, že aj tieto výsledky ma potešia. Dnes chcem ísť do solárka ešte, takže šup šup napísať pokračovanie toho, ako zvládnuť sebeodriekanie.
4. ZMEŇTE UHOĽ POHĽADU!
Tento bod najlepšie vystihuje nasledujúci príklad. Máte chuť na niečo dobré. Čo vám beží hlavou? Ak sa znížite k počúvaniu hlasu, ktorý hovorí: "Len si daj, jeden kúsok ti predca neublíži." či "Z tak malého množstva ešte nikto nikdy nepribral." tak určite prehráte. Musíte to zmeniť! Už len preto, ruku na srdce, kedy to ostalo len pri tom jednom kúsku? A po druhé, len urobíte krok späť na ceste k vášmu sebavedomému ja, ktoré si vie povedať NIE. Skúste novú formulku: "Z tých pár orieškov sa aj tak nenajem, zbytočne prijímem ďalšiu energiu a oddialim si dosiahnutie cieľa."
5. IN MEMORIAL
Ak príde na ťažkú chvíľu, nič nie je lepšie ako si pripomenúť doterajšie úspechy. Ak sa jedná o váš kariérny postup, spomeňte si váš posledný úspešný projekt, alebo ak sa to týka školy, určite ste nezabudli na to, ako sa dobre pozeralo na to hodnotenie, alebo ako dobre sa počúvala tá chvála. KEĎ MÁTE ZA SEBOU TAK DLHÚ CESTU K ÚSPECHU, JEDEN OKAMIH VÁM NESMIE BYŤ PREKÁŽKOU! Jednoducho, vás nemôže zastaviť, vrátiť spať, ani nič podobné. V prípade zmeny postavy, si pozrite kde ste teraz, a kde ste boli kedysi, chcete sa vrátiť k tej osobe predtým alebo chcete pokračovať v sebazdokonaľovaní? HM?
Lindsey Renee-môj idol :) Čo poviete?
6. ŽIADNE REČI!
Áno v
predchádzajúcom článku som písala, že treba viesť racionálne rozhovory so svojím vnútorným racionálnym JA. Avšak, prídu chvíle kedy sú slová zbytočné a nie ste schopné ani konať. Vtedy ignorujte. Áno emócie by sa potláčať nemali, myšlienky by ste mali zo seba dostať von, ale mne osobne niekedy fakt nepomáha sa šprtať vo svojich pocitoch. Čím viac nad tým rozmýšľam tým viac túžim po tom jedle. Preto jednoducho tých škriatkov hlave nepočúvam, snažím sa myslieť na niečo iné, robiť niečo iné, pokračujem v činnosti, ktorej ma tie myšlienky zastihli, akoby ma nič nenapadlo a ja fungujem normálne ďalej. Začnem myslieť na niečo iné, najčastejšie na povinnosti. Znie to hrozne ale to ma hneď preberie, že nemám čas vyjédať alebo lenošiť, musím sa ďalej učiť, musím sa sebe makať do toho fotenia, musím toto - tamto.
Takto si aj ja pripomínam, že som si silnejšia než si sama myslím. :)
