Z Kánónovej pamäťovej karty

Ahojte!
Konečne som si našla čas. V poslednej dobe je toho na mňa priveľa. Nestíham čítať vaše blogy, nieto ešte komentovať, nemám čas si navariť nejaké "fotogenické" jedlo, už dva týždne si robím obočie a o stave mojich okusaných nechtov ani nehovorím :D. Zaujímavé je, že dnes- deň pred písomkou z medzinárodnej politiky, som si ten čas našla :D To asi preto, lebo je to veľmi zaujímavý predmet, a učenie naň si nechám ako čerešničku na torte- celý deň sa teším, kedy príde večer a ja si ho budem môcť plne "vychutnať" :D

Marec- RYSOVAČKA

Cawte, cawte!

Takže konečne sľúbená spoveď môjho jedálníčka za mesiac marec. Ak budeme ignorovať zlyhanie, o ktorom som písala v poslednom článku, tak nám to pomôže sa sústrediť na tie 3 týždne v mesiaci marec, kedy som bola ako tiger. Nie len hladná ako tiger, ale najmä odhodlaná uloviť si moju korisť= vysnívanú postavu.

Takže posnažím sa byť stručná. Môj jedálniček sa pohyboval okolo 1300 až 1400 kcal na deň. Trénovala som každý deň. Rozpis je nasledovný:

Pondelok: nohy + HIIT
Utorok: kardio + brucho
Streda : prsia, triceps, ramená
Štvrtok: chrbát, biceps, HIIT + večer hodina plávania
Piatok: nohy, prsia,brucho
Sobota: chrbát, biceps,triceps, ramená + 15 min. člnkovanie
Nedeľa: kardio+ brucho
* kardio som robila vždy ráno na lačno po dobu 40 min.

K vyššiemu energetickému výdaju dopomohlo aj krajšie počasie. Do Bratislavy som si doniesla bicykel z domu, ktorý mi teraz slúži ako dopravný prostriedok.

A teraz jedálniček:
R: 50g ryža, 1 celé vajce,1 bielko, olej kokosový 5g
D: 30g proteín beef
O: losos 120g, špenát listový mrazený 200g, cherry paradajky 50g, ryža 50g
Ol: jablko zelené
V: tuniak vo vlastnej šťave 120g, zelenina (ľadový šalát, redkvičky, šalát, uhorka, 30g cherry paradajky) olivový olej 5 ml.

Suplementy som nemenila stále to ostalo na:
kreatín, arginin, protein, multivitamín... ale predca... pridala som si spaľovač pred ranným tréningom a tiež som si dala pred ním BCAA a aj po ňom ;)

Aj pád na hubu je pohyb dopredu

Ahojte!

Sľúbila som pokračovanie seriálu mojej rysovačky. Mesiac marec by som rozdelila do dvoch etáp. Prvé 3 týždne, keď všetko super klapalo a posledný týždeň, kedy som pohnojila všetko čo sa dalo.
To "hnojenie" začalo nedeľu 23.3., kedy som si povedala, že doplním zásoby glykogénu a dám si cheat day. Však celé tri týždne som ťahala príjem okolo 1300 až 1400 kcal na deň. Pridala som kardia a zo silového tréningu som neubrala ani kilo na váhach. Ale sama na sebe som cítila, že pijem čoraz silnejšiu kávu alebo ju pijem častejšie. Už ani tréningy som si tak neužívala.
Tak prišiel osudný cheatday. A z plánov krotiť sa pri ňom veľa neostalo. Vtedy som sa moc neprejedla. Ale rozkývala som si celú hladinu cukru v krvi a pokazila zabehnutý režim. Pondelok po tej nedele bol však v pohode a sama som sa cítila v posilke konečne plná energie a dokonca som zvládla o nejaké opakovanie viac.



Katastrofa sa však stala v stredu večer. Do stredy som opäť zredukovala na "marcový" príjem sacharidov, v pondelok to bolo dokonca okolo 60g, keďže som po tej nedeli moc hladná ani nebola. Tak či tak, asi ani to nebolo šťastné riešenie, keďže v stredu moje telo pýtalo rovnakú sladkú nálož ako v nedeľu. K vypuknutiu atómovej bomby dopomohlo aj utorkové stretko s mojím potenciálnym budúcim ex :D Síce som si vravela, že sa moc nezdržím na "káve" ale nakoniec sa to pretiahlo do 2 ráno a už vtedy som porušila diétu, bo sme si dali spolu 3 kolá vodky :D (opitá som nebola :D som z Liptova 3 kolá sú ako jedno malé pivo :D ale na moju obranu pila som len čistú vodku, žiadne koktaily s cukrom, či kola, džús, ... len čistá vodka a vodička )
Takže suma sumárum, v stredu som bola nevyspatá a telo chcelo ďalšiu nálož cukrov. Moje prejedenie začalo u mrazeného lesného ovocia, cez sušené hrozienka, arašidy... prešlo nákupom fornettov, zjedením pol balíčka ryžových chlebíkov, niekoľkých lyžíc arašidového masla, praženicou zo 4 vajec a o 23:00 večer som išla si kúpiť minipizzu do fastfoodu.
Nebola som na seba hrdá. Sklamaná. Nebolo mi vôbec lepšie. Len horšie. Mala som problém s prejedaním sa najmä na jeseň minulého roka. Ale naposledy, čo som sa prejedla boli Vianoce doma.

Vydržať znamená ovládnuť svoju myseľ, časť 1.

Cawte!

Tak dnes netradične v utorok. :) Väčšinou som písala príspevky cez víkend, keď som bola presvedčená, že do školy mám prichystané všetky materiály na budúci týždeň a nezaväzujú ma už žiadne povinnosti. Písanie víkendového článku bola pre mňa ako odmena :D konečne som sa mohla ako prasiatko válať v "bahne" fitness článkov, noviniek a blogov :D Ono to chce viete akú pevnú vôľu? :D Proste nečítať tie informácie o stravovaní, o najnovších výskumoch zo sveta fitness, uuuf a tie rozhovory s mojimi idolmi. O klikaní na FB fitness stránky ani nehovorím :D Uvedomila som si svoje priority. Všetky stránky zavrieť, tie informácie tam na mňa počkajú, teraz musím spraviť seminárnu prácu, prečítať povinnú literatúru a pripraviť sa na ďalší deň.

Spomenula som pojem pevná vôľa. Tento príspevok bude tak trocha aj o nej. Chcela som napísať niečo, čo by uľahodilo vašim dušiam a nezavalila vás opäť informáciami, pri ktorých váš rozum šľape na plné obrátky a vy si ani neoddýchnete.
Možno vás trápi, tak ako mňa, vlastná hlava. Presne ten orgán, ktorý nosíte na krku a diktuje vašim očiam, aby čítali. Rovnako diktuje aj rukám, čo prostredníctvom nich strčíte do pusy alebo či zdvihnú tú činku ešte raz. Ak prechádzate akoukoľvek prípravou, či už chudnúcou alebo objemovou, vždy máte daný režim, ktorý je nutné dodržiavať. Nemusí ísť pri tom vždy len o jedlo, ako príklad vám poslúžil aj úvod tohoto článku. Prioritizovanie je súčasťou každodenné života a pomáha nám efektívne využívať voľný čas, naše schopnosti, našu silu a vedomosti. Vďaka správnym myšlienkam dokážeme nemožné. Zlé hlasy v našich hlavách budú vždy, no naša túžba za cieľom ich musí prekričať. Ako na to? O tom bude seriál dvoch článkov, kde v každom nájdete 3 mnou overené typy.
 ( pozn.: Nečakajte rady typu "majte sa rady taký aký ste" alebo "pochváľte sa aký ste šikovný" či "odmeňte sa"... beriem život reálne a takého barličky mne nikdy nepomohli, nikdy sa neuspokojím sama so sebou, každý deň je výzva niečo urobiť lepšie, nikdy sa nepochválim, za niečo, lebo viem, že  existujú ľudia, čo dokázali viac ako ja, a odmena? za čo? nič som ešte nedokázala )

1. Pevná vôľa nie je podmienkou 

Ak sa opýtate akéhokoľvek kulturistu, ako to všetko dokázal, pravdepodobne v jeho odpovedi zaznie pojem "pevná vôľa". Pripúšťam, sú jedinci, ktorý ňou sú obdarení. No u väčšiny prípadov nejde tak o silu podvedomia ako o silu rozumu. Vôľa je niečo abstraktné, rozum je orgán, ktorý máme hlave. A na čo sa chcete v kríze spoliehať? Na nehmatateľný pojem či na racionálny mozog? Tak ja sa rozhodujem vždy pre hlavičku makovičku. Vôľa je zradná a slabá. Keď sa pristihnem pri myšlienke, či má význam makať v posilke ako kôň a aj jesť ako kôň :D a moje nohy by ma najradšej odvliekli do najbližšej cukrárne, tak "hodím" reč s vlastným rozumom. Moje emotívne "ja" chce jesť a spať, no moje skutočné "ja" vie, že ak to spravím podkopem si vlastnú pôdu pod nohami. Môj rozum vie, že tie koláče sú plné nezdravých náhrad tukov, bieleho cukru a múky, vie, že to škodí môjmu telu. Rovnako vie aj to, že svaly potrebujú stimul na rast a pevnosť, preto musím cvičiť a makať, aby som mala také svaly aké chcem. 

Preto vždy keď na vás prídu myšlienky zjesť niečo, čo by ste nemali dajte sa do reči s rozumom a nespoliehajte sa na pevnú vôľu.

2. Hanba

Hanbu nemá nikto rád. Je to jeden z najsilnejších pocitov, ktoré prežívame. Všetky naše spoločenské aktivity sú s ňou spojené. Robíme veci, ktoré by sme možno nerobili, keby sme sa tej hanby nebáli. Nikto z nás nechce sa cítiť zahanbený medzi priateľmi či v rodine, nechceme aby o nás vraveli o tom, ako sme niečo pokazili, ako sme sa verejne ponížili alebo akí sme neschopní. Preto sa snažíme veľakrát prispôsobovať podmienkam v komunite. Ale o tom potom... 

Tento krát využite hanbu pre svoj progres. Znie to ako paradox, ale sú prípady, kedy je skutočne užitočná kamarátka. Skúste napríklad sa staviť s kamarátkou, že do mesiaca schudnete 2 kg. Hrozba, že by ste prehrali a vyvolalo by to u vás pocit hanby, je dostatočne silným stimulom, aby ste cieľ splnili. Staviť sa môžete aj sami so sebou. Napríklad: Keď sa mne nechce ísť do posilky, tak si predstavím tie iné baby, ktoré v tej posilke sú a na svojom cieli makajú, kým ja sedím na riti za počítačom. To, že by niekto bol lepší ako ja (pripúšťam to, to mi je jasné) ma dokáže tak naspeedovať ísť makať, že dám ešte o jednu sériu viac. 

Alebo iný prípad... vedia ľudia okolo vás, že cvičíte? Nebolo by vám trápne sa v lete ukázať s pneumatikou na bruchu a popri tom ste vychýrený fitnesák ? :D I toto si hovorím, utvrdzujem samú seba v tom, že ľudia okolo mňa očakávajú výsledky mojej driny, nechcem sklamať ich ani seba.

3. Sila predstavivosti

Presne "Boh nedal ľuďom sny, aby im nedal silu ich uskutočniť". V to verím. Verím, že Boh mi dal v tomto živote poslanie, neviem aké je. V hlave mám len svet, ktorý chcem žiť. Viem, že tá túžba po tom svete od niekam musela prísť, verím, že prišla od Boha. V tej túžbe je skrytá sila, ktorá prekoná všetko. Treba len veriť, vždy veriť, a ešte raz veriť. Zavrite si oči. Predstavte si kde chcete byť, ako sa chcete správať, aký chcete byť, čo robíte. Keď vás prepadnú chute na sladké, alebo akákoľvek iná myšlienka, ktorej vykonanie by znamenalo len krok späť, predstavte si seba, akí ste silní, že dokážete odolať! Predstavte si seba, ako sa zdravo stravujete, vychutnávate si život a užívate si tento nový životný štýl. Ako vás ľudia obdivujú, ako ste motiváciou pre iných. Uvedomte si, kde chcete byť zajtra, kde chcete byť o rok. Chcete do nekonečna riešiť vaše problémy z jedlom? Práve takéto malé víťazstvá vás privedú k naplneniu vašich snov. 

(Z mojich skúseností môžem vyvrátiť predstavovanie si svojej postavy ako nejakej fitness modelky, v predstavách sa skôr zameriavam na to čo robím, aké mám vlastnosti a ako ma ostatní obdivujú, a tiež na to, že žijem tak ako som vždy žiť chcela a sladkosti a nezdravé jedlá tam nepatria.)

To be continued ...